S lístkami v ruke mi uvádzačka hovorí: „Ale s tými hranolkami tam ísť nemôžete!" . Odpovedala som otázkou: „A s pukancami áno? Aký je v tom rozdiel?" ...zahrala som nechápavú. Mne bolo v tej chvíli jasné, že hranolky predsa neboli kupované u nich. Ale jedlo ako jedlo. Ak sa môže v kine dokonca aj piť a nikto sa nebojí, že im zašpiní sedadlá, či ja si sadnem do mokrého, tak ..???
Nemám rada zákazy či príkazy, hoci sú situácie, kedy ich treba rešpektovať. Ale keďže som týmto zákazom neohrozovala ľudský život a MNE v tej chvíli prišiel ako nezmyselný, tak som si kúpila k hranolkám malé pukance. Odišla som mimo priestor kina, pukance som odsypala do papierovej obálky v kabelke, hranolky miesto pukancov, zľahka prisypala navrch pukancami a smelo, s úsmevom na tvári som sa pobrala opäť k uvádzačke. A prešla som :) Apropó... nebol tam žiaden písomný viditeľný zákaz.
Mala som neskutočný pocit, pocit malého dieťaťa, ktorému sa podarilo oklamať „súpera". Keby bolo vidno v tej tme kinosály moje oči, vyzerali by ako dve žiariace hviezdičky. Mnohí možno namietajú, že som nešla príkladom, že dokonca navádzam týmto článkom ku klamstvám. Verte mi, vôbec ma to netrápi. Kiežby sme všetci klamali len v takýchto nepodstatných veciach.
V tej chvíli mi bolo dokonca jedno, že komédia Týždeň bez záväzkov nebola práve tá NAJ, pre občasný fekálny humor, hoci pointa filmu bola skvelá. Niesla sa v duchu "Dajte manželovi voľnosť, aby zistil, že ju nepotrebuje" a tiež aj o tom, že túžime vždy po tom, čo je zakázané. Ako ďalšie plus tomuto filmu, by som dala kvôli výstižnému a vtipnému poukázaniu na malomeštiactvo a materializmus. Už sám Owen Wilson, s účesom akým ho nepoznáme stál za úsmev.
Verte, v každom z nás ešte drieme to malé dieťa, ktoré občas túži zazrieť denné svetlo. Deti sú totiž od narodenia úprimné a hravé, bez snahy ubližovať. Život nie je len o zákazoch a slušnom správaní. Spoločnosť nám tvorí mantinely, formuje nás na svoj obraz a my občas len bezhlavo následujeme, nechávame sa ovládať. Zabúdame vnímať svoje pocity, ktoré sú naším najlepším senzorom, či je niečo správne alebo nesprávne. Keby ľudia konali bez vedomého poškodzovania iných osôb a žili v súlade so zákonmi prírody, mnohé /možno žiadne/ zákazy by sme nepotrebovali.