Mária Rovňanová
Turista
Očakávania sú fakt nanič. A už toľko razy som si povedala: „Maja, nič neočakávaj, nebudeš sklamaná!!" ..ale to sa nedá, ak vám niekto sľubuje. A verte, že sľubovali. Čo? No predsa skvelý filmový zážitok z filmu Turista.
NEODSUDZUJEM.Pohľad každého z nás je absolútne racionálny v zmysle toho, ako vnímame realitu. Len to vnímanie reality sa môže človek od človeka dosť podstatne líšiť. Keď má niekto iný pohľad na svet, najprv sa snažím jeho pohľad pochopiť. Niekedy ho možno nedokážem akceptovať, ale aspoň ho nekritizujem, len sa snažím vysvetliť, že sú aj iné možnosti videnia veci – napríklad to moje..:) Zoznam autorových rubrík: neškatulkujem, Raz sa nájdem, Súkromné, Moje kinderká, priblížim vám film
Očakávania sú fakt nanič. A už toľko razy som si povedala: „Maja, nič neočakávaj, nebudeš sklamaná!!" ..ale to sa nedá, ak vám niekto sľubuje. A verte, že sľubovali. Čo? No predsa skvelý filmový zážitok z filmu Turista.
Čo s načatým večerom? Teda neviem ako vy, ale ja mám ten pocit večera už od rána...hmla, vlhko a v byte šero. Kto chce, nech sa nechá mnou zlákať na jeden filmík. Sladkú romantiku si dnes nedáme /stačia predsa sladké rozmrazené miniveterníčky :))/ Mňa bavia skôr tie psychologické, či už drámy alebo thrillery, kde sa môžem "vŕtať" v charakteroch postáv a na tomto sa dá aj zasmiať...či vlastne občas uškrnúť. Nepozerávam vopred percentá na csfd.cz, ja si skôr vyberám podľa neodborných recenzií na filmklube, ale dnes som to výnimočne pre niektorých urobila. Čiže ak vám nestačí 72%, tak to ďalej ani nečítaje:)
"Vzdelanie nás nerobí šťastnými, ako ani sloboda. Nestávame sa šťastnými iba preto, že sme slobodní - ak takými sme, alebo preto, že sme sa vzdelávali - ak sme tak urobili. Skutočná sloboda je sloboda mysle. Zaručuje a dáva nám sebadôveru, aby sme mohli kráčať chodníkom, ktorý je dláždený vzdelaným rozumom."
Zamysleli ste sa niekedy, čo to dá námahy vychovávať dieťa, a pritom si večer líhať do postele s dobrým pocitom na duši, že hádam to robíme najlepšie ako vieme, s láskou? Že niekedy nemáme ani čas zamyslieť sa práve v tej kritickej chvíli a musíme dieťa upozorniť, či pritúliť, prípadne capnúť výchovnú po zadku okamžite? Malé deti malé starosti, veľké deti veľké starosti...svätá pravda! Až teraz dávam mojej mame za pravdu. Ale uznávam, keby niet tých starostí, tak niekedy ani nevieme, že žijeme. Jedna otázka od dieťaťa vás občas poriadne preberie, ako mňa včera táto:
"Dnes ťa nemusím počúvať a nevstanem!" Takto som sa ráno s chuťou vysmiala môjmu budíku o 7.00h a spala som ďalej...veď mám predsa dovolenku. Ale niekto sa chcel trošku pobaviť na mne /možno aj na ostatných/ a tak, keď som sa konečne rozhodla vyslimákovať spod teplej periny zrazu som zistila, že...
"Marně se vlastního osudu ptáš, co dnes a zítra schystá" ..takto sa to spieva v pesničke a verte mi, ja som sa ani nepýtala a predsa včera niečo o 21h nachystal.
Dnes večer bude chodiť Mikuláš. Aj ku mne prišiel presne pred 18timi rokmi a doniesol mi uplakaný balíček. Vážil 3 100g a meral 53cm. Pamätám sa, pršalo. Najviac ma prekvapili jeho "drobné" chodidlá, dlhé 10cm. Vtedy som si povedala: „Ty budeš poriadny vysoký chlapisko!“
Nebudem isto sama ak poviem: "keď sa darí, tak sa darí", a to ako v pozitívnom slova zmysle, tak aj v tom ironickom. Občas to na mňa príde, keď starostí je viac ako radostí a vtedy mám chuť byť taká maličká, aby som sa vošla do dlane mužskej ruky.
Keby nebolo keby...alebo žiadne stretnutie nie je náhodné. Takto nejako by sa dali popísať situácie vživote, ktoré zažívame s neznámymi ľuďmi. Ja na náhody neverím, verím, že každá "náhodná" udalosť je len dôsledkom nejakej inej udalosti-príčiny. Nie vždy tú príčinu vidíme hneď, skôr ten dôsledok.
Ako každá žena, tak aj ja mám rada prekvapenia. Ježiškovi som zatiaľ ešte nepísala, ale dnes som našla prekvapenie v poštovej schránke. Skoro som ho vyhodila do "schránkovej" krabice aj s letákmi.
...alebo počiatok? Ako to vlastne celé začalo? Zaklopali na dvere dvaja mladíci v „kravatovom úbore“ s úmyslom dať nám niečo - ako ináč zadarmo. V záujme dôveryhodnosti mi podali vizitku. Zapochyboval už niekto z vás o pravosti vizitky?
V robote ma dnes neprivítal šéf s úsmevom na tvári, ale upomienkou v ruke. Za nezaplatenú faktúru od T-ružových. (budem ich volať "ružoví" lebo pre mňa platí, že aj negatívna reklama je reklama, ažiadnu si nezaslúžia) Nie som neomylná, ale niečo mi našepkávalo, že moje oči faktúru za telefón za minulý mesiac nevideli. A preto kuk do počítača. Nerada to priznávam, ale mala som pravdu. Tak poďme volať do ich bezplatného centra!
Bol októbrový pondelok a na oblohe ani obláčika. Nechcelo sa nám robiť náročnú túru, tak sme sa vybrali na prechádzku na Popradské pleso. Po asfaltke, okolo ktorej už zostalo takmer rúbanisko. Viac áut išlo hore ako peších turistov. Smutné. Ruky som si ponorila do potoka v snahe nabiť sa čistou energiou. „Kto to klope na strome?“ ..Ďateľ. Prvý raz som ho videla, doteraz vždy len počula. A červenú šiltovku nemal! Fotka..cvak cvak.